Mladú Slovenku brutálne zavraždili pred 89 rokmi. Bol vrahom policajt?

20. 05 2022 06:00 | markiza.sk
Mladú Slovenku brutálne zavraždili pred 89 rokmi. Bol vrahom policajt?
Mladú Slovenku brutálne zavraždili pred 89 rokmi. Bol vrahom policajt? Foto: Muzeum policie ČR

Otíliine pozostatky našli v kufroch v dvoch rôznych vlakoch.

Vražda slovenskej prostitútky, ktorá sa udiala v Prahe v 30. rokoch minulého storočia, patrí medzi najznámejšie prípady československej kriminalistiky. Totožnosť vraha, ktorý telo mladej Slovenky rozštvrtil a v dvoch kufroch ho poslal vlakom z Prahy do Bratislavy a Košíc, je dodnes neznáma. Páchateľ dostal v českej tlači prezývku Démon z Prahy či Fantóm ulice a pátrala po ňom kriminálna polícia, četníci, tajná služba, prokuratúra, sudcovia, ale aj široká verejnosť.

Prvý kufor s pozostatkami mladej Otílie Vranskej objavil zamestnanec Československých dráh 2. septembra roku 1933 počas kontroly odstavenej súpravy osobného vlaku v Bratislave. V jednom z vozňov našiel opustený kufor previazaný remeňom a špagátom. Viac než 20-kilogramovú batožinu odniesol do kancelárie, aby ju spolu s kolegami otvorili. Obsah kufra ich šokoval. Nachádzala sa v ňom odrezaná hlava ženy a dve ženské nohy, všetko zabalené v posteľnej plachte a v novinách z predchádzajúceho dňa. Kufor cestoval až z pražškej Masarykovej stanice, ktorú vlak opustil krátko po desiatej hodine večer.

Rovnaká situácia sa zopakovala v ten deň predpoludním na železničnej stanici v Košiciach. Zamestnanec štátnych dráh našiel vo vozni rýchlika veľký kožený kufor. Bol veľmi ťažký, vážil vyše 40 kilogramov a zriadenec ho len s veľkou námahou zložil z police na sedadlo. Kufor bol zamknutý, a tak privolal policajtov. Nachádzalo sa v ňom ženské torzo. Trup mladej ženy bol bez hlavy a dolných končatín, zabalený v posteľnej plachte a prikrytý novinami. Hrozivý nález sa nachádzal vo vlaku, ktorý taktiež prišiel z Prahy. Z Wilsonovho nádražia vyrazil večer predtým, krátko po deviatou hodinou.

Keďže oba vlaky išli každý inou trasou, kriminalisti usúdili, že vražda sa stala ešte v Prahe. Telo tak zaslali do Česka, kam ho priviezli 6. septembra. Ďalšiu pitvu tak vykonali v Ústave súdneho lekárstva na Karlovej univerzite v Prahe. Súdny lekár mal za úlohu zistiť, či časti tela patria jednej osobe. Nebolo pochýb, že ide o pozostatky jedného človeka.

Znalci dokázali určit vek ženy aj vďaka napnutej mladej pokožke či faktu, že obeť ešte nemala vonku posledné štyri stoličky, okraje rezákov a hrbolce zadných zubov boli ostré. Keďže tzv. zuby múdrosti sa vyvíjajú do 28. roku života a obrusovanie rezákov hryzením sa začína po 20. roku života, obeťou musela byť žena pod touto vekovou hranicou. Zistenia súdnych lekárov pomohli aj pri pátraní po povolaní obete. Lekári si všimli, že má na prednej časti chodidiel tvrdú a zhrubnutú pokožku, kým na pätách je, naopak, jemná, čiže nosievala topánky s vysokými podpätkami. Keďže v lodičkách sa po dedinských chodníkoch a cestách chodí zle, obeťou brutálneho vraha tak mohla byť žena žijúca v meste.

Ruky mladej ženy neboli zrobené, nechty mala pestované, čo naznačovalo sociálnu príslušnosť obete. Pozornosti znalcov neunikol ani fakt, že obeť mala veľmi bledú pokožku. Keďže opaľovanie bolo v móde aj v 30. rokoch minulého storočia, nezdalo sa logické, že by po opálení nezatúžila aj táto mladá žena.

Mladá, pekná a pestovaná žena z mesta, ktorá len zriedka vychádza na slnko, zavraždená brutálnym spôsobom. Mohla sa živiť niečím iným ako prostitúciou? Domnienku, že sa živila poskytovaním sexuálnych služieb, potvrdil aj ďalší pitevný nález - stopy po vyliečenej pohlavnej chorobe - kvapavke. V prospech tejto teórie hovoril aj fakt, že ani týždeň po vražde mladá Otília nikomu nechýbala a polícia stále nepoznala v tom čase jej identitu.

Identitu objasnili sestry

V snahe zistiť totožnosť mladej ženy sa polícia obrátila na verejnosť. Na policajnom riaditeľstve v Prahe vystavila oba kufre, plachty a noviny, do ktorých vrah telo zabalil. Ako aj fotografiu hlavy zavraždenej ženy. „Pre články v tlači sa dostavilo na miesto údajne niekoľko tisíc ľudí a polícia musela robiť poriadky, pretože sa ľudia napádali a predbiehali. Na mieste vládol neuveriteľný chaos. Došlo aj ku kurióznym situáciám. Napríklad jedna žena tam z ničoho nič omdlela, lebo si myslela, že ide o jej sestru. Polícia vyhlásila pátranie, sestra sa však našla živá a zdravá,” prezradil v relácii Najväčšie kriminálne prípady Slovenska historik Miloslav Jedlička.

Polícia dúfala, že sa dostane aj k majiteľovi kufrov, ale to sa nepodarilo. Pre vraha bola táto výstava jasným signálom, že detektívi nemajú žiadnu horúcu stopu. Po ôsmich dňoch sa totožnosť mŕtvej napokon objasnila. Zo Slovenska sa prihlásili dve ženy, ktoré na fotografii v novinách spoznali svoju 22-ročnú sestru Otíliu Vranskú. Hoci obeti odobrali odtlačky už na Slovensku a aj v Česku, až po tejto identifikácii polícia zistila, že vo svojej daktyloskopickej evidencii už jej odtlačky má z čias, kedy bola v polepšovni za drobné krádeže.

Vystavený kufor, v ktorom našli pozostatky Otílie Vranskej
Foto: Vítězslav Bureš/iDNES.cz/Profimedia
 

Podľa kriminálneho historika urobila polícia chybu aj v tom, že sa upäla na osobu, ktorá vniesla kufre do vlakov a neskoro sa začala zaoberať samotnou Otíliou. Kedy vlastne mladá žena zomrela? Žalúdok obete obsahoval trochu hnedastej tekutiny, rozhryzené šupky a malé kúsky jablka. Zvyšky inej potravy sa nenašli. Kriminalisti v teréne zistili, že Vranská zjedla toto jablko 31. augusta krátko pred polnocou v pražskom podniku U politickej mŕtvoly. Podľa svedectva čašníka a hostí tam bola v spoločnosti asi 25-ročného muža, ktorý jej ovocie objednal. Na základe štádia strávenia jablka bolo teda možné usúdiť, že Otília zomrela 1. septembra medzi jednou až treťou hodinou ráno.

Podľa historika kriminalistiky Miloslava Jedličku si Otília svojím správaním koledovala o napadnutie. Bola pouličnou prostitútkou a podľa jej kolegýň bola veľmi naivná a sexuálne náruživá. Za sexuálne služby si nepýtala peniaze, ale jedlo či pitie alebo zábavu. Mladú ženu videli svedkovia naposledy asi hodinu po polnoci. Postávala pred vchodom do tanečného podniku, ktorý pri hľadaní zákazníkov často navštevovala. Niekoľkí svedkovia si spomenuli, že tentoraz dnu nevošla. Svojho vraha zrejme stretla pred tančiarňou.

Vrah si svoju obeť zrejme vyhliadol krátko pred vraždou a správal sa tak, aby čo najviac pripomínal zákazníka. Prostitútka tak s ním mohla ísť bez obáv. Rovnako sa dalo predpokladať, že vrah chcel svoju obeť odviesť na miesto bez svedkov, aby mohol svoj plán uskutočniť bez problémov. Z tohto pohľadu by bol ideálnym jeho byt alebo dom, kde sa dali nerušene zahladiť stopy.

Spôsob, akým bola Vranská zavraždená a skutočnosť, že jej telo vrah rozštvrtil, svedčí o tom, že páchateľ bol sadista. Vo svojej správe z roku 1935 to uviedol profesor František Hájek. Vrah použil dlhý ostrý nôž i sekáčik a mŕtve telo pred rozštvrtením dôkladne poumýval, čo svedčí o plánovaní vraždy a chystaní sa na ňu. Pitva ukázala, že príčinou smrti bolo vykrvácanie.

Čo mohlo byť motívom brutálnej vraždy?

Do prípadu opäť vniesli viac svetla súdni znalci. Na tele mladej prostitútky sa nenažli žiadne známky zápasu či sebaobrany. Len pod ľavou čeľusťou mala menší podkožný krvný výron, akoby ju tam niekto silno zvieral. V pohlavných orgánoch nenašli stopy po ejakuláte a ani po násilnej súloži. Z vnútornej strany ľavého prsníka mala obeť sedem plytších bodných rán, ktoré neniesli stopy krvácania a ani v hrudnej dutine sa nenašla krv. To znamená, že išlo o posmrtné rany. Obeť mala aj dve veľké rany na ľavej strane hlavy, kosť medzi nimi bola roztrieštená, ako aj 18 centimetrov dlhú ranu na temene. Kým rany na hrdle a prsiach spôsobil dlhý bodný nástroj, rany na hlave boli zasadené sečným nástrojom.

Podľa polície aj verejnosti bol páchateľ inteligentný človek, ktorý dobre pozná ľudské telo. Rezy boli vykonané tak, že to hraničilo s odbornosťou. Boli to samotní ľudia, ktorí polícii ešte sťažili prácu. Mnohí totiž prostredníctvom listov označovali za vraha človeka, ktorého nenávideli alebo sa mu chceli pre niečo pomstiť.

zdroj: Facebook/Otýlie - absolventský film

Odborníci tvrdia, že teóriou o chirurgovi sadistovi sa zbytočne zúžil okruh pri vyšetrovaní na pražských lekárov a medikov. Popritom ostal zahalený tajomstvom fakt, že sa Vranská v tom čase stretávala s istým rotmajstrom z Prešova, na ktorého sedelo viac hypotéz. O dva roky neskôr vstúpil na scénu pan Nečástek, ktorý sa neskôr stal plukovníkom kriminálnej služby. Nečástek si spomenul, že rotmajster, ktorý sa volal Jozef Pěkný, s ním bol v útvare v Prešove a v čase vraždy dovolenkoval v Prahe. Keď sa vrátil z Prahy, tak mu pán Nečástek, ktorý ešte v tom čase nebol policajtom, povedal, že to všetko sedí naňho. Jozef sa naňho oboril s krikom, nech si nevymýšľa, ale neskôr ho požiadal, aby to nikde nehovoril, pretože mu pokazí kariéru. Nečástek však potvrdil niektoré veci, ktoré dovtedy neboli známe. Z rán a pitvy vyplynulo, že človek, ktorý Otíliu zavraždil, musel mať určitú zručnosť a znalosť o anatómii a spomínaný rotmajster predtým, než nastúpil na vojnu, bol pitevný laborant.

Medzi podozrivých sa dostala aj prostitútka Antónia Koklesová. Jedna zo sestier zavraždenej vypovedala, že sa rotmajster Pěkný údajne stretával s Otíliou, dokonca jej sľuboval svadbu a prácu vo vojenskej prádelni. V deň, kedy bola Otília zavraždená, s ním podľa všetkého mala stretnutie, na ktoré vraj Jozef dorazil s inou ženou, a tak sa dvojica pohádala. Následne sa však od nich Otília údajne oddelila.

Vyšetrovateľom svitla nádej s príchodom analýzy DNA. V rukách obete sa totiž našli vlasy a potomkovia Josefa Pěkného a Antonie Koklesové poskytli kriminalistom svoju DNA, vďaka ktorej by mohli určiť vraha. V roku 2017 elitný forenzný genetik Daniel Vaněk vykonal potrebné testy, ale výsledok nie je dodnes známy. „Správy od genetikov stále nemám. Človek musí byť trpezlivý pre súčasné opatrenia,” uviedol pre denik.cz riaditeľ Múzea polície ČR Radek Galaš v roku 2021.

Známy prípad tak už takmer 89 rokov čaká na svoje objasnenie. Nájde sa konečne vrah mladej Otílie?